Malý-veľký príbeh o KARATE
Obchodné trasy Ďalekého Východu existovali po cele stáročia. Využívali ich moreplavci, obchodníci a misionári na šírenie myšlienok, politických ideológií, náboženstiev a správ. Je preto prirodzene, že ostrov Okinawa (najväčší zo súostrovia Rjukju s vynikajúcou strategickou polohou vo Vychodočínskom mori) bol ako taviaci kotol, v ktorom sa miešali nespočetné kultúry. Ostrov Okinawa nebol iba východiskovým bodom pre mnohých obchodníkov v Tichomorí, ale aj rodiskom karate (nebolo nim Japonsko, ako sa mnohí domnievajú).
Vplyv čínskych bojových umení zasiahol Okinawu v 11. storočí prostredníctvom budhistických mníchov, ktorí prenikli do tohto ostrovného kráľovstva. Hoci povodni obyvatelia Okinawy boli mierumilovným národom, ktorý ovládal iba zopár bojových technik, jednoduché metódy čínskeho kung fu upútali ich záujem a dychtivo sa ich snažili naučiť.
Po stáročia spájali svoje bojové schopnosti s prvkami, ktoré prebrali od iných ázijských národov a vytvorili systém boja bez zbrane, ktorý nazvali te alebo ruka (i ked' zaužívanejší domáci vyraz bol tode). Cudzinci nazývali tuto formu boja okinawa-te, aby ju odlíšili od škôl čínskeho boxu.
Okinawa bola povodne rozdelená na tri kráľovstvá. V pätnástom storočí ju zjednotil kráľ Sohasi. V roku 1470 vyšlo nariadenie, ktoré zakazovalo vlastníctvo zbrani. Malo zabrániť rebelom vybudovať armádu, ktorá by mohla zvrhnúť kárala. O stopäťdesiat rokov sa pokojná existencia Okinawy násilné prerušila. V roku 1609 vládcovia z dynastie Sacuma pochádzajúci z klanu Simazu obsadili ostrov so zámerom urobiť z neho japonskú kolóniu. Vzhľadom na zákaz zbrani si japonskí votrelci rýchlo podrobili jeho obyvateľstvo. Okupanti rozšírili zákaz aj na všetko roľnícke náradie, ktoré malo ostrie. Aby mohli roľníci pracovať, museli si každý deň od Japoncov vypožičiavať vlastne náradie a pred súmrakom ho vrátiť. Po tomto poslednom zákaze zostali povodni obyvatelia doslova s prázdnymi rukami. Slovo karate znamená prázdna ruka. (V sedemnástom storočí na Okinawe mal znak pre kara aj význam Čína a te znamenalo ruka.) Správny preklad názvu umenia je karate-do, slovo do znamená cesta. V tridsiatych rokoch nášho storočia sa význam slova kara definitívne zmenil na prázdny. Na Okinawe sa nachádzalo tzv. ,,deväť dedín",
obydlia pre čínskych misionárov a obchodné delegácie, ktoré sem občas zavítali. Usídlilo sa tu tridsaťšesť čínskych rodín. Vodcovia okinawskych vzbúrencov, ktorí sa bránili proti japonskej okupácii, navštívili túto oblasť nazývanú Kumemura a presviedčali čínskych mníchov, aby ich naučili metódy čínskeho boxu. V priebehu ďalších sto rokov obyvatelia Okinawy skombinovali čínske metódy s vlastnými ideami. Z tejto kombinácie sa vinulo nove smrtiace bojové umenie. Vznikli tri hlavne školy, tomari-te, naha-te a suri-te. Ich pomenovania sú odvodene od názvov miest v ktorých sa formovali. V tom čase musela väčšina žiakov karate trénovať v tajnosti, aby ich neodhalili japonskí mocipáni. Trestom bola okamžitá poprava.
Jediným dôvodom, prečo obyvatelia Okinawy trénovali karate, bolo to, aby mohli zabíjať japonských okupantov jediným úderom rúk alebo nôh. Preto Okinawčania udierali kĺbmi a končekmi prstov do tvrdých plôch aby sa im na týchto miestach vytvorili mozole tvrdé ako železo. Vzbúrenecké vojsko nepotrebovalo meče ani oštepy, ich ruky a nohy boli rovnako účinnými zbraňami. A tak, aj keď šli do boja s prázdnymi rukami, pomocou karate opätovne porážali ťažko ozbrojených japonských samurajov. O týchto veľkých hrdinoch vzniklo mnoho legiend a ľudových povestí. Jeden z príbehov, ktoré kolovali v ústnom podaní, rozprával o tom, ako istý okinawský majster bojového umenia zašiel do lesa, tu si vybral strom a udieral do jeho kmeňa rukami aj nohami dovtedy, kým strom nezahynul. vtedy vedel, že je pripravený čeliť okupantom. Ďalší príbeh hovorí o tom, že istý majster naha-te dokázal udrieť päsťou do zeme s takou silou, že sa mu ruka zaborila až po lakeť.
To, že jednoduchý rolník vyzbrojený iba holými rukami dokázal poraziť obratného, vycvičeného a ťažko ozbrojeného samurajského bojovníka, svedčí o účinnosti karate a o udatnosti obyvateľov Okinawy.