BUDO A BU JUTSU
"Tí, ktorí naozaj hľadajú cestu, nesmú hľadať ľahkosť. Ľahká cesta nie je tá pravá. Hľadať cestu nie je ľahké. Keď si vyberieme ľahkú cestu, nemôžeme dosiahnuť skutočný cieľ. Nemôžeme dospieť k Zemi pokladu, k podstate."
BU JUTSU a BUDO.
Dnešná snaha o realitu ukazuje, že tradičné BU JUTSU sa dnes triešti na BU JUTSU a BUDO v ktorom novodobý vývoj dospel ku športovej - súťažnej forme činnosti. Ako príklad sú novodobé zriaďované majstrovské súťaže v JU JUTSU až k majstrovstvám sveta o majstra sveta v rôznych podobách. V BUDO sa to začínalo so športovou formou súťažení v JUDO v XX. stor., ( zakladateľ judo J. Kano predstavoval judo už ako olympijsky šport). Potom sa neskoršie súťaže začalo aj v Kendo, Kyudo , Karatedo atď. Dnes sú už rozsiahlé formy súťaženia, v systémoch tradičného BUDO - vrcholové súťaže v JUDO, Kendo, Karatedo atď., sú aj pravidelne usporiadávané majstrovstvá kontinentov, majstrovstva sveta a aJ najviac cenená súťaž Olympijské Hry v ktorých je Judo na programe OH, ako súťaž judistov (okrem jedného vynechania) od roku 1964-1988 sa uskutočnilo súťaže mužov a od 1992 už aj účasťou judistiek. To bol krátky historický prehľad vyššej 100 ročného vývoja BU JUTSU a BUDO.
Bolo by dobré, keby sa ujasnili určité návyky nesprávnych foriem pomenovania. V JU JUTSU, pokiaľ nie je to športové Ju Jutsu, tak nie je tu správne používať pomenovanie sebaobrana, ale používať pomenovanie JU JUTSU ( sebe-obrana). Pomenovanie pedagógov v JU JUTSU nie ako tréner, ale ako inštruktor v nižších foriem pomocný cvičiteľ, cvičiteľ, tu nie sú športovci, ale cvičenci. Aj v Ju Jutsu nastala určitá deformácia už pri zavedení udelenia technických stupňov KYU a DAN. V klasickom BU JUTSU, cvičenec po určitom čase cvičenia na základe doporučenia svojho učiteľa, mohol obdržať diplom MENKYO KAIDEN, ktorý oprávňoval vyučovať v niektorých štýloch škôl BU JUTSU. V minulosti väčšina cvičencov BU JUTSU boli žiakmi u učiteľa ako učí deši, ktorí žili v domácom prostredí svojho učiteľa a svojho učiteľa mohli opustiť, ako náhle obdržali Menkyo Kaiden. Pre JU JUTSU sa taktiež zachovala tradične japonská hierarchia, cvičencov, pomocných cvičiteľov, cvičiteľov a inštruktorov ( zaviesť VŠ prípravou štúdia bakalárske a magisterská a prihliadnuť na dĺžku praxe) a to aj podľa klubových zvyklosti: kohai, dohai, sempai, sensei, shihan. To platí aj pre klasické systémy BUDO, v športovom systéme BUDO, športovec judista,(judo-ka), karatista(karate-ka), atď. Pozostatky zo socialistického systému TVaŠ kvalifikácie trénerov a cvičiteľov I., II., III., a IV., triedy sú anachronizmom, ktorý je potrebné v celom dnešnom jeho rozsahu používania zrušiť. Pre riadiaci systém športovej prípravu a tréningového procesu, využívať, len vysokoškolsky graduovaných, športových pedagógov, ako pomocný tréner, tréner, hlavný tréner ( zaviesť VŠ štúdia, bakalár, magister, a prihliadnuť na dĺžku praxe). Tu je možné použiť rámci vnútorného poriadku klubu ešte aj zachovanie tradičného hierarchického zaradenia v BUDO, pomenovanie: kohai, dohai, sempai, sensei, shihan.
Dnešné udeľovanie technických stupňov v JU JUTSU a BUDO je to pretrvávajúca deformácia, ale musíme vedieť aj to , že pre ne ázijských cvičencov Ju Jutsu a Budo hlavne pre Európanov, sú ustanovené pre ich vlastné uspokojenia ega, tak aby hierarchizácia nositeľov technických stupňov bolo viditeľná v rôznych farbáchi obi. Tu sa už však v našej dobe viditeľné postupne vytráca duch Bushida a Hakagure, taktiež samurajské cnosti atď. Význam OBI, žiacke stupne Mudansha - Kyu pre kohaiov a sempaiov, a pre majstrovské stupne Yudansja - Dan, renshy, kyoshi,hanshi sú dnes už pozostatky tradície a konzervativizmu a nie sú veľmi podstatné, a ich hierarchická a spiritualna hodnota sa postupne devalvuje.
Na záver týchto úvah je potrebne uviesť záverečné poznámky:
Bugei, Kaguto Bugei, a Bu Jutsu sa nesmie zmiešať s Budo.
Bugei a Kaguto Bugei sa vyvíjalo približne od VI. storočia, a vo vojenských, bojových a konfliktných situáciách boja, a bushi voči bushi, sa vyvíjalo od primitívnych až do neskorších vyšších foriem, od jednoduchých prostriedkov ku vysoko účinným prostriedkom v technikách Bugei.
Bu Jutsu sa vyvíjalo už ako vojenské umenie, približne od 15 až 16 storočia v japonských dejinách, do posledných desaťročí XIX. storočia, keď veľké vojenské udalosti a konfrontačných situáciách v spoločnosti sa zmiernili. A u feudálov sa prestali boje pri prerozdeľovanie moci v krajine ,ktorá sa sústredila do moc do rúk Shogunátu Tokugavského klanu. Kaguto Bugei sa vyvinulo už mimo požiadaviek pre vojnové a bojové udalosti, a viac menej pri cvičení bojových dôvernosti Kaguto Bugei , sa premenilo na telovýchovný systém, kde dokonalosť - umenie sa pri nácviku bojových technik dostalo na prvé miesto. A tak od XVI. storočia do XIX. storočia sa pri nácviku bojových technik dostáva nove pomenovanie BU JUTSU - Vojenské Umenie.
Na konci XIX.storočia spoločenské, politické pomery vynútili zmenu japonskej spoločnosti. Systém vládnutia Šóguna- riadenie spoločnosti šogunátom bol zvrhnutý a cisár Japonska TENO prevzal opätovne moc a vládu v spoločnosti. Tieto zmeny zapríčinili medzi inými aj zmenu v telesnej výchove Japonska tým, že z BU JUTSU sa vyčlenili modernejšie formy telesnej výchovy a vzniklo BUDO.
Prvou inštitúciou BUDO bol DAI NIPPON KODOKAN JUDO.