UMENIE JAPONSKÝCH SAMURAJOV
Spôsob vedenia vojen sa za posledných sto rokov natoľko zmenil, že už nie je potrebné, aby jednotlivci uplatňovali svoju zručnosť a skúsenosť na bojisku. Mnohé dnešné bojové umenia sa kedysi využívali na bojových poliach a ich jediným účelom bolo nepriateľa zraniť a usmrtiť. V dôsledku toho, že moderne chápanie boja so sebou prinieslo oveľa dokonalejšie metódy zabíjania, zaradili sa staré zručnosti medzi umelecké disciplíny. Mnohé z týchto starých bojových umení sa rozvinuli do takej miery, že dnes slúžia ako prostriedok rozvoja a osvietenia osobnosti. Je to paradoxne, ak si uvedomíme, že kedysi slúžili na zabíjanie. Dnes sa adepti učia, ako usmerniť bojovú energiu tak, aby posiľňovala ducha a zjednocovala myseľ i telo v pokojnej harmónii.
Pre samuraja z dávnych čias malo víťazstvo v boji absolútnu prioritu. Jeho hlavnou zbranou bol meč, katana, ktorému sa dostavalo takej úcty a vážnosti, že o ňom hovorili ako o ,,duši" bojovníka. Starý samuraj sa cvičil v umení ken džucu, čiže v umení meča, z kto-reho postupne vzniklo praktické kendo (šerm). Hovorí sa, že dejiny kenda sú dejinami samu-rajov, ktorí boli vo feudálnom Japonsku pri-slusnikmi kasty bojovníkov.